Autor: Tomáš Vojtěchovský
Jozef Vrábel je triatlet tělem i duší. Přestože se triatlonu věnuje pouhé dva roky, jeho výkonnost velmi strmě stoupá. Důkazem nechť je meziroční zlepšení o 56 minut na závodě Železného muže. Vloni se tohoto závodu (3,8km plavání, 180km cyklistika a 42,2km běh) zúčastnil poprvé v Otrokovicích, známém to Moraviamanu. Výsledkem byl velmi slušný čas 10:08h. Letos se na stejnou trať vrátil a celou trasu absolvoval za fantastických 9:12h. To mu vyneslo třetí místo z více než 130 závodníků.
Zajímavé pro nás může být, že Jožka není profesionální sportovec, má civilní zaměstnání a triatlon je jeho koníček. Jak trénuje, co pro něj sport znamená a jak se mu daří skloubit rodinné, pracovní a tréninkové závazky se dočtete v tomto rozhovoru.
Jožko, především gratuluji ke skvělému umístění a času na Moraviamanu v Otrokovicích. Jsi spokojený, čekal jsi takový výsledek?
Spokojný určite som. Na začiatku sezóny som si predsavzal vylepšiť si osobný rekord a stiahnuť čas na ironmane pod 9:40hod. Ukazovatele v príprave naznačovali, že by to mohlo byť aj rýchlejšie, tak som si nachystal rozpis na čas 9:29. S časom 9:12 som vôbec nepočítal, ale zadarilo sa a to vo všetkých disciplínach.
Mohl by ses prosím čtenářům krátce představit?
Mám 36 rokov, ženatý. Mám dve deti, 7 ročného syna a 4 ročnú dcéru. Som čistokrvný hobík, takže nepretekám za žiadny klub. V podstate som sa nad tým zatiaľ ani nezamýšľal, lebo som sa chcel triatlonom iba baviť. Mám slobodné povolanie, som autorizovaný stavebný inžinier – statik.
Jak jsi se k triatlonu vlastně dostal, čím Tě oslovil?
Šport sledujem od malička, takže triatlon a ironman so vnímal a vždy som to chcel skúsiť. Nikdy som ale na to nenašiel odvahu. Až asi pred dva a pol rokom ma konečne brat presvedčil, aby som si kúpil cestný bicykel, no a o pol roka som stál na štarte prvého triatlonu. Bol to iba šprint 750m plávania, 20km na bicykli a 5km behu, ale nebol som si istý, či to zvládnem. Zvládol som a o týždeň som vyskúšal ďalší, tento krát X-terru – terénnu verziu triatlonu na Orlíku. Tam sme nadšene diskutovali s ostatnými účastníkmi a padlo tam slovo ironman. Začalo mi to vŕtať v hlave a tak som o dva mesiace stál ne štarte Slovakmana v Nitre. Vôbec som netušil do čoho idem, nikdy predtým som sa nezúčastnil žiadneho bežeckého ani cyklistického preteku. Ale vyšlo to a to celkom slušne za 10:45 hod. Tým bolo rozhodnuté, budem sa baviť dlhým triatlonom. Odvtedy som dokončil 7 ironmanov. Čím ma oslovil. Určite tým, že je to kombinácia troch vytrvalostných športov, ktoré sú tak odlišné. Tréning je o to pestrejší, ale zároveň aj náročnejší.
Jaká je tvoje sportovní minulost, co jsi dělal předtím, než jsi e pustil do triatlonu?
Úprimne povedané, takmer žiadna. Ako dieťa som plával od 9-tich do 15-tich rokov. Nijako zvlášť, mi to nešlo. Bol som príliš malý na bazénové plávanie a tak som to nechal tak. Potom už nič. Akurát občas na ulici hokejbal a zime zjazdové lyžovanie. Po vyštudovaní som mal úplne iné záujmy. Rozbiehal som podnikanie, snažil som sa nájsť si miesto v živote a tak som iba pracoval a pracoval. A to naozaj veľa. Postupne som priberal na váhe a keď to dosiahlo extrémnych 86kg pri 172cm výšky, povedal som si dosť. To bolo pred niečo viac ako tromi rokmi. Váha išla dole, postupne som začal bicyklovať a neskôr aj trošku behať. Plávať až asi tak 2 týždne pred mojim prvým triatlonom. Ale to sa nezabúda. Čo sa za mladi naučíš ... . A navyše v lete som si samozrejme vždy zaplával na dovolenke.
Jak vypadá tvůj typický tréninkový den? Daří se ti skloubit trénink s dalšími povinnostmi?
Typický? V tréningovom živote hobíka nič nie je typické. Všetko závisí od toho, koľko mám práce, koľko práce má manželka, či sú deti zdravé atď. Pokúsim sa to nejako načrtnúť. Najjednoduchšie je to z plávaním. Snažím sa plávať 3x do týždňa, vždy večer. Inokedy sa u nás nedá. Behám 5x do týždňa. Cyklistický tréning závisí od obdobia. Ale minimálne 3x do týždňa v zime a 6x do týždňa na jar. Takže denne potrebujem zvládnuť dve, niekedy aj tri tréningové fázy. Cez pracovný týždeň trénujem prevažne doobeda, urobím si v práci voľno. Cez víkend, väčšinou v sobotu dlhá cyklistika, tak 4 hodiny s nejakým výklusom a v nedeľu dlhý beh – väčšinou cez obed keď deti odpočívajú.
Kolik hodin týdně odtrénuješ a co na to rodina?
Zase ťažká odpoveď. Závisí to od obdobia. Za rok som 2008 odtrénoval 707 hodín ( 405km plávanie, 9978 km na bicykli a 2822km som odbehal). Takže v priemere to vychádza 14 hodín do týždňa. Ale sú obdobia, kedy je to 9 hodín a sú obdobia, kedy je to 25 hodín. Tento rok trénujem o niečo viac. Rodina to zatiaľ toleruje , ale dúfa, že sa časom umúdrim.
Vím, že jezdíš pracovně do světa, dvakrát jsi byli v Kuvajtu. Jak se trénuje v místních podmínkách?
Minulý rok som začal spolupracovať s jednou nemeckou konzultačnou firmou v oblasti energetiky. V rámci spolupráce cestujem kade – tade po svete. V Kuvajte som bol minulý rok v novembri a to bola paráda. U nás škaredo, dážď a tam cez deň krásne slnečno 26 – 28 stupňov. V noci tak 18. Proste ideálne podmienky na tréning. V tom období som ale iba behal, nakoľko cieľ pobytu bol úplne iný. Plávať v Perzskom zálive v Kuwait City nie je moc dobrý nápad. Voda nie je moc čistá. Takže plávanie iba v bazéne. Kuvajt som navštívil aj v tomto období, teda koncom júna. To je ovšem úplne another story. Teploty cez deň od 46 do 52 v tieni. V noci 36 stupňov. Neskutočné horko a úplne suchý vzduch. Navyše sme mali niekoľko dní pieskové búrky, takže vzduch bol tiež ťažšie dýchateľný. Domáci, pokiaľ nemusia ani nevychádzajú von. Takže podmienky na trénovanie absolútne nevhodné. Okrem jedného behu a jedného plávania som všetko odtrénoval indoor v posilovni a v bazéne. Teplota vody v mori bola 31 stupňov, čo v kombinácií s pražiacim slnkom je hrozná kombinácia na plavecký tréning. Na jar, v apríli, som bol napríklad v Pakistane a tam boli boli podmienky na tréning tiež super. Teda klimatické. Na bicykli by som sa v tamojšej premávke jazdiť neodvážil. Kto nezažil, nedokáže si predstaviť.
Většinu plaveckého tréninku zřejmě absolvuješ v bazéně, ale všechny závody jsou pak na otevřené vodě. Jak tomu přizpůsobuješ trénink, zařazuješ speciální trénink pro otevřenou vodu?
Áno, máš pravdu. 90% tréningu odtrénujem v bazéne. Ono to ani vlastne inak nejde. Najdôležitejšiu časť plaveckej prípravy pre triatlon je potrebné absolvovať v zimnom období. Vtedy je menej priestoru na cyklistiku a rýchle behy, kvôli počasiu, a tak je priestor pre plávanie. V zime samozrejme v bazéne. Ďalší faktor, prečo bazén, je ten, že tréning má človek „pod kontrolou“. Vie koľko odpláva a za koľko. Dajú sa plávať presné intervaly, krátke úseky a to je dôležité preto aby človek mal spätnú väzbu a vedel či sa posúva správnym smerom. Druhá vec je, že preteky sa plávajú na voľnej vode. Hovorí sa, že je dôležité plávať aj vonku, z dôvodu orientácie, zvyku na vlny a plávania v skupine. Poprípade si zvyknúť na bitku po štarte, ale na to je potrebný iný tréning. Ale tréning plávania vonku je podľa mňa najdôležitejšií z dôvodu natrénovania plávania v neopréne, nakoľko väčšina pretekov sa pláva v tejto plaveckej pomôcke. Plávanie v neopréne je rýchlejšie, nakoľko neoprén nadľahčuje, ale vyžaduje trošku inú techniku plávania. Plávanie sa viac podobá veslovaniu. Je potrebné zaberať viac silovo, menej frekvenčne a zábery nohami nie sú také potrebné, lebo o polohu plavca sa stará neoprén. Takže, ak to počasie dovolí, zopár tréningov na voľnej vode je pred pretekmi určite dobrých.
Máš svého trenéra nebo jsi sám sobě trenérem?
Trénujem sám seba. Triatlonu sa venujem iba ako koníčku popri práci, a ťažko by bolo hľadať nejaký pevný systém naordinovaný trénerom. Námety na tréning čerpám z internetu a od priateľov. My hobíci sa o tréningu pomerne radi bavíme.
Odpočinek a regenerace jsou v náročném tréninku velmi důležité. Využíváš plavání jako aktivní regeneraci? Jaké další regenerační procedury do svého programu zařazuješ?
Presne tak. Plávanie je ideálna forma regenerácie, po bežeckom, resp. cyklistickom tréningu. V prípravnom období sa snažím plávať 3x do týždňa, bolo by dobré aj viac, ale jednoducho na to nie je čas. Ako ďalšie formy regenerácie používam infrasaunu a masáž. Snažím sa raz do týždňa, ale nie vždy to vychádza. Potom samozrejme dobrú náladu a deti.
Dlouhý triatlon je náročný nejen fyzicky, ale i psychicky. Co Ti pomáhá překonávat krize, zařazuješ do tréninku i mentální přípravu?
Pravdu povediac, systematický tréning je psychicky oveľa náročnejší ako pretek. Napríklad zimný dva a pol hodinový tréning na cyklistickom trenažéri je psychicky obzvlášť náročný. Taktiež v období objemovej prípravy nie sú výnimkou tréningy typu 140km na bicykli + 15 km beh, mnoho krát v zlom počasí. Keď to človek absolvuje sám, má dosť času nad všetkým rozmýšľať a napadajú ho rôzne myšlienky typu prečo sa človek takto trápi a podobne. Pretek je iba čerešničkou na torte a je psychicky oveľa menej náročný, stačí, aby to mal človek v hlave zrovnané a ide to.
Jaké závody ještě letos plánuješ a kam směřuješ svou formu?
O týždeň ma čaká Slovakman v Nitre. Je to tradičný pretek na ironmanských tratiach a sú to majstrovstvá Slovenska. Takže to by mal byť najbližší vrchol. Potom sa uvidí. V každom prípade 5.10. budem štartovať na Challenge v Barcelone a tam by som chcel určite prísť kvalitne pripravený.
Co bys poradil čtenářům, kteří by triatlon chtělo vyzkoušet, ale zatím nenašli dost odvahy to vyzkoušet?
Triatlon je nádherný šport. Krásne na ňom je nie len unikátna kombinácia troch disciplín, ale aj to, že na štarte vedľa seba môže stáť majster sveta a obyčajný hobík. Kde inde sa vám to podarí. Potom ešte ďalší argument. Je to ideálny šport pre ľudí aj v staršom veku. Rýchlosti síce ubúda, ale vytrvalosť zostáva a človek môže prechádzať z kratších triatlonov až k tým najdlhším – železňákom. A kto raz zažije atmosféru železňáka, pocit pri dobehu do cieľa, bez ohľadu na čas, väčšinou pri ňom zostane. Proste treba to skúsiť, stojí to za to. Určite je to jednoduchšie ako si mnoho ľudí myslí.
Děkuji, Jozefe, za rozhovor a ať se ve všem co nejlépe daří.
Jozef Vrábel má svůj blog, kde si můžete počíst o jeho tréninku, cestování a závodech. Doporučuji, jsou to čtivé a zajímavé postřehy.
